Psychoterapia z pohľadu  klientov   Prečo ísť k psychológovi, keď mi je teraz dobre?

Tento článok je snáď takou mojou bodkou v tom, že často do rozhovorov s ľuďmi vnášam (možno nie vždy žiadaným spôsobom) skúsenosť zo psychoterapie. Tak by som si snáď týmto spôsobom dovolila povedať o svojej skúsenosti takto verejne a verím, že si tento článok nájdu tí, ktorí o to majú záujem a ktorým aj má niečo (snáď pozitívne) dať.
Roky som sa bránila návšteve psychológa. Neverila som im. Pár ľudí čo som poznala, čo študovali psychológiu, mi sami prišli takí, že potrebuju pomoc.
To, prečo som sa nakoniec odhodlala zavolať a zaradiť sa do poradovníka, bolo vtedajšie momentálne zúfalstvo, ktoré na mňa z času na časť chodilo. Neviem či to nazvať úzkosť, jednoducho mi bolo psychicky príšerne. Nevedela som v podstate príliš definovať čo to spúšťa, len sa mi to roky dialo. Prišlo to, nejak som to pretrpela, odišlo to a zas to prišlo... a toto stále dokola. 
Keď sa mi po nejakom čase p. Švédová ozvala, že som sa dostala na rad, váhala som. Vtedy som zrovna "bola v pohode". Našťastie, počas hovoru padli slová: "nechcete aspoň vyskúšať párkrát a uvidíte?" A ja som teda skúsila (a som za to sama sebe nesmierne vďačná). V súčasnosti chodím na psychoterapiu tri roky. 
Chcela by som povedať, že terapia mi zmenila život. Zmenila mňa, moje okolie a tak nejak postupne mení všetko, čo tak akosi "nefunguje". Niekedy rozmýšľam, kde by som bez tejto skúsenosti bola. A že s týmto som na začiatku vlastne až tak nerátala. Zrejme som dúfala v život na ružovom obláčiku plnom jednorožcov, už po pár sedeniach.
Moja skúsenosť so psychoterapiou je taká, že malými krôčkami človek - prostredníctvom terapie - spozná seba. A to do absolútnej hĺbky - do detailov pochopí svoje myšlienky, emócie, činy, motivácie, príčiny, následky, strachy, nádeje, traumy, históriu - v podstate celé svoje "ja". Čím sa stáva oveľa väčším pánom svojho života. Nie, život nebude po terapii ružový obláčik s jednorožcami, ale človek sa stane oveľa vedomejší a odolnejší práve tým, že v čo najväčšej miere porozumie sebe. Prijme sa, so všetkým čo k nemu patrí. Dopraje si to, čo mu chýba. Začne so sebou láskavejšie komunikovať, zaobchádzať, začne sa mať skutočne rád. Prestane sa klamať - už nebude musieť. Keď si predstavím obdobie, kedy som túto skúsenosť nemala, príde mi to desivé. Akoby som vtedy bola bábkou v hre svojho podvedomia, nevedomia, okolností a všetkého možného.
Toto rozpoznanie pravých príčin a spoznanie seba samého sa však dá dosiahnuť jedine dlhodobou prácou. A práve na tých sedeniach, kedy nám "nič nie je", je možné na tom pracovať. Práve vtedy sa človek vie prostredníctvom terapie posunúť najviac, často aj o míľové kroky vpred. Pokým je nám zrovna "zle", psychológ vie poskytnúť urgentnú pomoc. Je to ako dať si liek od bolesti. Niekedy nám to stačí. Ale často to nerieši samotnú príčinu - to, prečo nám je "zle" - najmä pokiaľ nám táto príčina nie je celkom zrejmá. 
Mojou veľkou motiváciou bolo, nájsť si fungujúci, zdravý vzťah. Partnera síce stále nemám, ale to čo mám, je rozhodne oveľa krajší, láskavejší a zdravší vzťah k sebe (a tým aj k svojmu okoliu).
Neopísateľne veľká vďaka patrí pani terapeutke Mgr. Jarmile Švédovej. Za jej profesionalitu, ľudskosť a vedenie na tejto ceste.
Katarína